Janka Remešíková
Stretnutia
Stretávam ľudí a stretávam sa s ľuďmi, ako aj každý. Niektoré stretnutia sa zapíšu do pamäti.
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
Stretávam ľudí a stretávam sa s ľuďmi, ako aj každý. Niektoré stretnutia sa zapíšu do pamäti.
Nemienim meniť, vo svojich o pár dní 68 rokoch. Ale že keby, tak koho?
Jedno aj druhé je šport. Ja som si vybrala za partnera bicykel. Smer piešťanská Sĺňava, (nielen) môj cykloraj. Dať zabrať telu a odbremeniť dušu.
Je taký film Citová výchova jednej Dáše (slovenský film z r. 1980) natočený v mestečku Nová Baňa, v ktorom Dáška vtedy žila a končila strednú školu. Natáčaním filmu žilo vtedy celé mestečko, niektorí obyvatelia sa v ňom aj mihli.
Stalo sa to už veľmi dávno, v roku 1974. Pracovala som vtedy v učtárni jednej známej textilnej firmy a v kancelárii som sedela s Karolkou. Bolo to šikovné, pekné a milé dievča. Skamarátili sme sa.
Jedného dňa to určite príde. Zobudíme sa ako zo zlého, nepodareného sna a dozvieme sa, že toto obdobie máme za sebou. Čo spravíte ako prvé?
V záhradke nemáme len kvietky, stromy a kríky, tam to žije aj rôznymi živočíchmi, od najmenších po trošku väčšie.
V týchto dňoch na konci jesene bohato obdarovaných hmlou, dažďom, mrholením, skracovaním sa dní som si dopriala fotospomienku na dni slnečnejšie, keď to v záhradke kvitlo, hemžilo sa hmyzom ...
Moja priateľka má manžela, ktorý je taký ten typický žgrloš. Peniaze suší na kontách, v rôznych hodnotných zbierkach obrazov, v cenných knihách. Čo sa týka praktického života s ním, je to na zasmiatie:-)
Podobne ako moja Veľká noc bola iná, ale iná, tak aj moje prázdniny s vnúčatami boli iné. Ale fakt iné.
Narodia sa väčšinou v priebehu jedného desaťročia rovnakým rodičom. Ja viem, neplatí to všeobecne, moje zamyslenie však smerujem k súrodencom takýmto. Môže byť ich za ten čas hocikoľko, aj desať, keď sa zadarí:-)
Na každého z nás príde chvíľka, keď mu myšlienky poputujú až k budúcnosti. Vedome aj nevedome. Len tak nevdojak.
Avizoval to. Aj bez avizovania som to vedela. Že bude veľmi-veľmi iná. Za celých svojich 65+ si nepamätám Veľkú noc len v dvojici. A to mám ešte šťastie, že nepatrím k tým, ktorí sú úplne sami.
Že sme sa navyvádzali! Toľko lotrovín, že je na čo spomínať pri každom stretnutí. Nedávno som si spomenula na jedného z nich. Dnes na najvyššom pôste v istej obci.
Kde bolo, tam bolo, bola taká rozprávková krajina, v ktorej si ľudia neposielali sms, mms, e-maily a iné to, čo je dnes bežné, ale písali si listy. Ja som v tej rozprávkovej krajinke žila a písala listy ostošesť.
Dnes si prišiel medzi nás. Ešte som Ťa ani nevidela, ale viem, že cítiš, ako sa Ti už takmer 8 mesiacov prihováram nielen v duchu. Ako sa na Teba teším a ako na Teba čakám. Keby len ja...!:-)
Čítavam často v novinách a iných médiách, že ten a ten bol za svoj čin vykonaný napr. v r. 2002 odsúdený niekedy dnes. Za vraždu v kyseline, za nezákonné prevody majetku, za nezákonné obohatenie sa atd...
Teraz tú pravdu o nich vieme. Je omnoho horšia ako tá naša. Vieme všetci, že boli. Že sú. Tu niekde medzi nami. Tí, čo vyrábali našu pravdu. Teraz to vieme na betón. Čo s nimi?
Niekto na náhody verí, niekto ani náhodou. Asi každému sa prihodí v živote niečo, o čom je presvedčený, že to nemohla byť náhoda.