Trošku taktu nezaškodí ani v lekárni

Autor: Janka Remešíková | 17.9.2012 o 11:36 | (upravené 17.9.2012 o 11:49) Karma článku: 15,91 | Prečítané:  2971x

Že v ordináciách lekárov sú ušiam priepustné dvere, o tom som už počula aj čítala. Keď som bola predvolaná ako svedok na súd, tiež som nemusela mať ucho priložené k dverám, aby som detailne počula kto a čo hovorí. V lekárni ani nie je vyznačená žiadna ochranná zóna ako napr. v nejakej banke, hoci aj tam je to len tak, aby sa nepovedalo ...:) Mne je to zhruba jedno, čo počujem, ale niekedy zaregistrujem, že tým, ktorí hovoria smerom k personálu lekárne svoju požiadavku a vysvetľujú svoje problémy, to až tak jedno nie je ...  

Väčšinou chodím do lekárne vtedy, keď potrebujem novú zubnú kefku. Už som si zvykla na môj obľúbený druh, ktorý zatiaľ v hypermarketoch nemajú:)
Väčšinou aj oľutujem, že som tam prišla, je tam dosť ľudí, stojím v rade a bohviekoľko z nich je naozaj chorých a koľko tých, ktorí si len prišli dokúpiť výživové doplnky z reklám:)

No konečne! Už som blízko okienka, ale nejako pomaly sa to hýbe, tak počujem nechcené:

"Prosím si čistiace tabletky na umelý chrup." - hovorí starší pán.

"Aký máte chrup? Má aj kovové súčasti alebo je celý živicový?" - pýta sa pani za okienkom.

"To ja neviem, viete, to je pre moju ženu." - odpovedá pán.

"A Vy neviete, aké zuby má Vaša manželka?" - pýta sa pani a už mi to začína byť trápne, že to počúvam.

"No neviem. Ja som tam vtedy nebol, keď jej to robili, viete, bol som vtedy na infekčnom kvôli nohe."

"Tak Vám dám tieto, tie by mohli byť aj - aj, sú také univerzálne, štyritridsať si poprosím" - hovorí pani za okienkom.

A už len jedna pani predo mnou a som na rade, no hurááá!

"Prosím si ... také... vložky." - tak potichúčky hovorí, že je mi hneď jasné, že hovorí o niečom veľmi diskrétnom. 

"Aké vložky myslíte?" - pani za okienkom ani náhodou nepochopila tichý tón hlasu a mala stále ten svoj, teda dosť hlasný, skoro ako môj:)

"Také na ... únik moču." - odpovedá pani najtichšie ako sa dá, obzerá sa okolo seba, každému aj vzdialenejšiemu je jasné, že nekupuje vložky toho najreklamovanejšieho druhu:)

"A aké množstvo úniku moču máte, lebo máme Lady .... také a také a potom Lady také a také ..."  ani som nestihla vnímať tie druhy a evidentne ani tá pani nie.               

"Poprosím si ... tie prvé pre ten najmenší únik." - odpovedala pani a znovu sa obzrela na ten rad ľudí za ňou.

Keď som prišla k okienku ja, bola som taká nabrúsená, že som si vypýtala 4 zubné kefky tej a tej značky ultramäkké a dodala som, že nie je potrebné pýtať sa na chrup ľudí, pre ktorých to kupujem:)

Nedávno som bola v banke. Meniť druh účtu kvôli poplatkom a tiež bankomatku. K tomu bolo potrebné aj nadiktovať heslo, ktoré bude potrebné v prípade zablokovania karty pri krádeži alebo strate.
Pani mi hovorí:"Nadiktujte mi heslo."
"To ako? Mám ho teraz povedať tu?" - pýtam sa.
"Áno, povedzte mi vaše heslo."  
"No to ja tu nepoviem, však to tu budú všetci okolo počuť. Napíšem vám ho." - poprosila som o kúsok papiera a pero.

Heslo som napísala na kúsok papiera a dala si záležať, nech to nevidia tí okolo.

"j........a? prečítala som to správne?" - povedala nahlas celé moje heslo a zapísala do počítača.

No čo, na bankomatku si dávam dosť pozor, ale odteraz si budem dávať ešte väčší pozor:)


  
    
 
  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?