Určite najmenej tušil, že nie je pánom domácnosti.
Ráno vstával vtedy, keď začali svine kvičať od hladu, tiež kravy sa odvážili zabučať, sliepky kotkodákali ...
Babka to mala trošku jednoduchšie, lebo len povedala:"Ignacek, čuješ? Volajum če, idz už, vstavaj".
Džadek však chodil aj do roboty, do "ostravskej huti", jak "gvařila" babka.
"Ignacek, ponáhľaj sa, až nezmekáš autobus" - kričala na neho, keď pozrela na hodiny, Ale to už neviem prekladať do tej zmiešaniny česko-poľsko-slovenského jazyka, z ktorého nakoniec v tých pohraničných končinách vzniklo nejaké nárečie jazyka... sliezskeho?:)
Ignacek vždy v deň výplaty musel ukázať výplatnú pásku, babka dlho študovala, skoro ničomu nerozumela, že "ukol, premie, odměny, příplatky..."
Peniaze vždy poctivo aj tri razy porátala, potom dedka poslala na nákup dolu do dediny. Niekedy až do mesta, čo bolo až 8 km, ale len keby nemali v u mäsiara na rezne, tak mohol ísť. Jasné, že často nemali:)
Na tie nákupy sa dedko vždy veľmi tešil a aj patrične sa vyparádil. Do obleku, košeľa druhá sviatočná po kostolnej. Voľakedy bolo úplne normálne, že oblečenie sa delilo "do kostola, do roboty, do školy, na pole, na doma". (Dnes sa delí tiež - podľa značiek výrobcov:) )
Babka rada robila na poli, na roli. A rada chodila do kostola. Tam sa dalo pokecať. A dlho. Bol to najdôležitejší informačný kanál. Bez toho by sa ani nedalo existovať v komunite susedskej.
Tiež sa dalo do kostola patrične vyobliekať. No nielen dalo, aj muselo .... To mala babka rada. Novú šatku ukázať, novú blúzku, sukňa sa moc obmieňať nedala, bola vždy čierna a široká, taká nazbieraná s faldami a žehlila sa cez handru namočenú v octe celú večnosť.
Pre dedka ostali v nedeľu tie samé lepšie roboty. Doma navariť, o hydinu sa postarať.
Dedko sa na nikdy nesťažoval. Jemu sa omnoho horšia robota zdalo ísť do kostola a počúvať a pozerať tam na tie vypáradané baby a ten frmol okol.
Keď stihol pri varení, pomodlil sa doma. Nad hodinami bol kríž. A natočil hodiny pri tom modlení.
A hlavne sa tešil, že poteší dobrým obedom svoju žienku a že pri obede bude mať aj zvukovú kulisu, ako my dnes zvykneme mať pri TV relácii "Na telo", a tú mu robila babka s čerstvými info z kostola.
Nikdy som sa neurazila ani nijako výrazne neprotestovala, keď mi všetci z otcovej rodiny hovorili, že som celá babka:)
Len ma nedávno trošku prekvapilo, keď mi moja staršia dcéra povedala, že tá moja polročná vnučka sa podobá ... na mňa:)
No dúfam, že teta mojej vnučky sa aspoň trošku mýli:))