Dosť intenzívne sa stretávam s ľuďmi vo veku od 0 do približne cca 75 r.
Počúvam. Rozprávam.
Do druhé výdatnejšie ako to prvé:) 
Niekedy som prekvapená z toho, čo počujem.
V akom paradoxe je to s tým, čo zažijem.
Že vraj  mladí sa správajú hnusne a odporne a arogantne k starším, starým.
Kde, kedy a ako?
Čestné moje slovo, že som ešte na vlastnej koži nezažila, aby sa niekto mladší správal ku mne nejako ináč ako niekto starší. 
Nikto mi nikdy nepovedal, že "čo ty tu stará bosorka ešte strašíš v mestskej doprave v napratanom buse, keď my na teba robíme, nevidíš, že ideme do roboty?".
Ale mojej známej sa to stalo.
"Čo si im povedala?" - spýtala som sa jej.

"No rozrevala som sa a asi som im dosť veľa a moc aj vynadala do hnusných ..." - odpovedala.

"A prečo si sa rozrevala a vynadala im?" - pýtam sa.  A pokračujem: "Na FB vieš kecať múdro, chváliš sa, koľko  tam priateľov máš a  aká si tam uznávaná a rešpektovaná a obľúbená. Tak prečo si to isté nevieš presadiť v buse?"

"No lebo na FB si ľahko vymažem svojich nepriateľov a nepotrebujem sa s nimi ďalej odbavovať ..." - odpovedá.