Muži fakt myslia invenčne:)

Autor: Janka Remešíková | 14.11.2012 o 15:13 | (upravené 14.11.2012 o 15:29) Karma článku: 11,67 | Prečítané:  1830x

Prechádza okolo nášho domu takmer denne a často aj niekoľkokrát denne. Vždy na bicykli. Taký starší pán, no určite najmenej 65. Vždy sa usmieva, prihovorí, prehodí reč. Len tak narýchlo komunikujeme. Asi tak pol roka tu chodí okolo. Veta-dve o ničom, ako s okoloidúcim. "Pekné kvetinky, panička" - povie mi. "Ďakujem. Mám ešte aj krajšie. Zrovna mi kvitnú kaktusy. 26 nádherných kvetov. Kvitnú len na jednu noc. Poďte sa pozrieť, ak chcete" - pozývam ho do záhrady za plotom. Obzerá sa do všetkých strán okolo, stmieva sa, pozoruje okolie, váha ... "No čo, idete...?" - pýtam sa.      

"Idem teda..." - tak váhavo odpovedá a stále sa obzerá a váha a obzerá sa ...
"Tak poďte tuto tadiaľto" - otváram diaľkovým ovládačom veľkú bránu do dvora.
"A ... nevidí nás niekto?" - pýta sa opatrne, stále je taký váhavý, nechápem prečo.
"Však keby aj videl, čo je na tom? Idete len na chvíľu pozrieť tie rozkvitnuté kaktusy a zas pôjdete. Čo by na tom malo komu niečo prekážať?" - odpovedám, už mi fakt začína chlapík liezť na nervy:)
"No... dobre, ale ...  nemáte ... žiarlivého muža ...? " - totálne pomaly vydoluje zo seba, stále sa obzerá okolo, ale vchádza do brány aj s bicyklom.

"Nie nemám žiarlivého muža. Môj muž sa mi vždy smeje, že žiarliť nemusí, lebo že kto asi by sa na takú príšernú babu ako som ja, ulakomil? Ku každému sa správam hnusne, direktívne, hneď šplechnem do očí všetko, čo si myslím, nikomu nepoklonkujem, flirtovať som sa nenaučila ani na staré kolená, je mi to cudzie a odporné, takže prečo asi by mal žiarliť?" - vyprezentovala som sa, že až:)


Môj muž by sa ani náhodou nepotešil z toho, ako som opísala jeho názor na mňa, lebo nikdy mi to nepovedal takto tvrdo, ale s úsmevom si myslím, že aj tak si to možno myslí zrovna takto, ako som to opísala:) 

Chlapík s bicyklom opatrne vstupuje do dvora.

"No a okrem toho, môj muž je doma, takže žiadny problém, poďte..." - hovorím a už rýchlym krokom napredujem k tým krásne rozkvitnutým kaktusom.

Chlapík ostal stáť uprostred brány ako zarezaný.

"Čože?? Váš muž je doma? A to ste nemohli povedať hneď? A načo ste ma tu vlastne ...?" - ani neviem, čo ešte ďalej hovoril, lebo ufujazdil na tom bicykli tak rýchlo, že som s diaľkovým ovládaním od brány v ruke stála ako pani Lótová, no ale potom som si spomenula, že by som tie kaktusy aj mohla poliať:) 
  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?