Solidarita?

Autor: Janka Remešíková | 24.1.2013 o 13:02 | Karma článku: 14,25 | Prečítané:  1831x

Tento príbeh mi porozprával môj známy.  Taký blízky známy, že vôbec nepochybujem o jeho pravdivosti. Fronta na dopravnom inšpektoráte v okresnom meste. Prví prichádzajú nadránom ešte pred brieždením, aby si vystáli časenku. To ani nehovorím, že keď som tam v marci 2011 prišla medzi 4-5 hod. ráno a bola som ako reálny človek 2. v poradí, čomu som sa potešila, hneď moju radosť pacifikoval pán, ktorý bol ako jediný predo mnou a povedal mi, že mám poradové číslo 16, lebo on má splnomocnenia na zmeny na dopravnom inšpektoráte pre 15 osôb. O 8,00 hod. sa otvorili dvere a ja som naozaj mala v ruke časenku číslo 16. No ale toto nie je o tom. Je o tom, čo sa stalo jedného dňa, keď tam prišiel  asi okolo 10,00 hod. jeden pán, ktorému sa časenka na tento deň už neušla.  

Prišiel a spýtal sa, kde sa robí prepis auta.
Keď mu pani za okienkom povedala, že je na správnom mieste, ale časenky na dnešný deň sa už minuli, povedal, že on časenku nepotrebuje, lebo on má prednosť. Mal cca 35 - 40 rokov, ničím sa neodlišoval od ostatných čakajúcich.

Išiel rovno k dverám, kde sa vybavovalo všetko to, na čo čakali ostatní. Niečo také ako poradie podľa časeniek ho absolútne nezaujímalo. Proste má prednosť, to povedal.   

"Akú prednosť? To by som chcel vidieť takú prednosť!" - ozval sa pán, ktorý si tiež vystál časenku od skorých ranných hodín.  Bol tam už aj pred dvomi dňami, vtedy ešte ani netušil, že ráno pred ôsmou sú už len časenky s poradovým číslom, ktoré nemá šancu na ten deň.

"Jakú prednosť mám? Som invalida a mám prednosť! Všade!" - odpovedal.

"Takéto prednosti tu neplatia, s tými si hybaj, odkiaľ si prišiel! To tu neplatí, cigánisko jeden ... (ďalej nerepreduktovateľné ..:) . A to ešte uvidíš, jaký ty budeš invalida, keď ti jednu drbnem!" - no čakajúci pán bol fakt nabrúsený.

Cca 25 čakajúcich sa zborovo zasmialo a gruntovalo tomu nabrúsenému pánovi.  

"Čo ste to povedal? Očuli ste šeci, že čo mi povedal? Že cigánisko? Ti ukážem, jaký som ja! Šak ty uvidíš!" - začalo to byť horúce:)

"Hééj, pani, kde je tu nejaký šéfko tohoto tu celého?" - pán odišiel k okienku na info a pani mu povedala, ktoré poschodie a ktoré číslo dverí.

"Idem oznámiť trestný čin slovného rasistického útoku, šak uvidíte šeci!" - povedal pán a odišiel na jedno z vyšších poschodí.  

O chvíľu sa vrátil. Aj so šéfom. 

"Dobrý deň, som ten a ten a poprosím o výpoveď svedkov, ktorí tu boli prítomní počas toho, keď tu prítomného  pána ... jeden z prítomných slovne napadol. Je tu podozrenie na trestný čin hanobenia rasy." - šéf vyzval prítomných.

Nikto nič.

Ticho.

Hlboké.

Každý z prítomných hľadí do blba.

Šéf sa postupne každého jedného prítomného pýta, či nebol svedkom toho, čo hovorí ten pán.

"Ani vy ste nič nepočuli?"
"Ani vy?"
"Ani vy?" - pýta sa šéf postupne všetkých.

Ten môj známy čítal nejaký časopis.

Keď k nemu prišiel šéf a spýtal sa: "Ani vy ste nič nepočuli?" - môj známy odpovedal: "A čo som mal počuť...?"

Čiže NIKTO NIČ.

Pointa?

Šéf išiel aj s pánom,  ktorý oznámil ten slovný trestný čin rasistického útoku k dverám, kde sa vybavujú stránky s poradovým číslom.

Zaklopal.

Keď mu ich otvoril jeho podriadený, tak mu povedal: "Prosím ťa, vybav to. Nemá poradové číslo. Je to invalid."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?