Nedotýkať sa kruhov

Autor: Janka Remešíková | 9.9.2013 o 17:31 | (upravené 9.9.2013 o 18:04) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  528x

No nedotýkať sa tých kruhov!:) Mojich, vašich, niečích, hocikoho ... Každý má takú svoju privátnu zónu, v ktorej nemá záujem hostiť kdekoho.  Každý sme časom prišli na to, čo sa už veľmi dávno podarilo výstižne vyjadriť Archimedovi. Ja napríklad si vychutnávam bicyklovanie osamote po cestách - necestách. Nieže by som nemala s kým. Ale tých "mojich" je tak málo a sú väčšinou tak ďaleko, že nemôžem po mojom mužovi chcieť, aby za nich všetkých vždy a všade a vo všetkom zaskakoval:) Tak chodím často sama a veľmi rada a vychutnávam si to ...  Niekedy sa mi stáva, že niekto tie moje kruhy naruší.    

Mám svoje obľúbené trasy.
Nikdy vopred neviem kam sa vyberiem, rozhodujem sa podľa počasia, času, ktorý mám k dispozícii a momentálnej dispozície.
Najradšej som, keď nemusím prehovoriť ani slovo, len si tak točím nohami a obzerám všetko okolo a nechávam myšlienky bežať ako tie Divoké koně od Jaromíra N.

Mám svoje miesta, kde si na chvíľu posedím v tieni a vnímam stromy a to všetko okolo...

Často sa mi niekto prihovorí, že prečo chodím na cyklotúry sama a či sa nebojím atd...

Obyčajne sa zasmejem a odpoviem: "A čoho by som sa mala báť? Nenosím so sebou nič cenné a v mojom veku sa už ani znásilnenia neobávam":))

Obyčajne sa každý zasmeje a ide po svojom ďalej.

No ale minule som natrafila na jedného empatívneho:)

"Čo vy tak sama?" - pristaví sa.

"Tak mi to vyhovuje, som rada sama na cyklotúrach, ľudí si dosť užijem inde." - odpovedám.

"Ja vám rozumiem. Ja som tiež taký ako vy. Nemám rád, keď mi neustále okolo uší niekto hundre. Jak tá moja. Nie a nie ju zastaviť. Stále dačo má na mňa. A preto najradšej si idem po svojom a mám pokoj." - vysvetľuje mi.

Usmejem sa, prikývnem a pohľadom sa prechádzam po korunách líp, ktoré sú okolo.

"Ona tomu nerozumie a nevie pochopiť, že chcem mať pokoj od blbých rečí. Najradšej si idem po tom svojom, ako hovorím." - stále má potrebu vysvetliť mi to.

"A kde si idete po tom svojom? Neponáhľate sa a neujde vám to?" - pýtam sa skôr preto, aby mu to "jeho" neušlo ako zo zvedavosti.

"Ááále, neujde. Kde by ušli? Však šenk je otvorený až do desiatej a keď je nás tam viac, tak aj dlhšie. Ja mám času dosť." - ochotne mi vysvetlil. 

"Tak dovidenia, nech vás nezdržujem." - sadám na bicykel a odchádzam.

"Nezdržujete, čo by ste zdržovali, počkajú na mňa ... A kedy pôjdete nabudúce okolo..?" - to už som fujazdila po svojom od toho, čo sa tiež tak nerád vykecáva vždy a všade a s hocikým:)      

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?