Dvaja Miňovia

Autor: Janka Remešíková | 5.11.2013 o 11:55 | Karma článku: 9,51 | Prečítané:  828x

Oboch som spoznala približne v rovnakom čase. Mali rovnaké krstné mená, obaja sa v osobnom kontakte sa predstavovali ako Miňo+priezvisko.     Ten prvý bol mladý, pohoďák, ... vozíčkar. Super chalan, podnikateľ. Robiť preňho účtovníctvo bola radosť. Všetko úplne štandardné obchody. Všetky papiere na poriadku, v kartónovej krabici chronologicky nahádzané jeden na druhom... Ten druhý trošku menej mladý, nepohoďák, voziaci sa na meďáku a spol.:) Robiť preňho papiere boli nervy, chaos, prvotriedny hekťák. Všetky obchody mimo obvyklej štandardnosti.  Papiere priniesol v originál krabici od značkovej archívnej firmy poukladané ako vo výklade ... V čom asi medzi týmito dvomi menovcami by mohol byť ešte rozdiel?:)     

Ten prvý Miňo si pre spracované doklady neprišiel.
Priniesla som mu ich domov.
Cena bola prijateľná, 1 007 Sk podľa cenníka, dostal max. zľavu. 
Zaplatil hneď  a na ruku, do poslednej koruny ( rok 1993+) a ešte aj tringeltík nechal (3 Sk), o nejakom vydaní drobných nechcel ani počuť.

Poďakovala som sa, usmiala a rozlúčila podaním ruky ...

Ten pán  mi ju vzal do oboch dlaní a ... pobozkal ...:)

Ten druhý Miňo si pre spracované doklady prišiel osobne.
Nestihla som odsledovať, na ktorom zo svojich meďákov a spol.:)

Pozorným orlím okom mrkol na faktúru, bola presne podľa cenníka. Bez zľavy, ale prijateľná.
Chcel zaplatiť hneď a na ruku.  
Suma na úhradu bola rovných 1 007 Sk ( tiež rok 1993+).

Položil mi na stôl 1 010 Sk.
Vypísala som doklad o úhrade, vybrala zo šuflíka kovovú pokladničku, že vydám 3 Sk, ale, ale ...!
Neboli tam! Nemala som drobné nielenže vo firemnej pokladničke, ale ani vo vlastnej pokladničke - peňaženke.

Pozrela som smerom k nemu s takým tým laním ospravedlňujúcim sa pohľadom ...

"Nemám, fakt vám nemám vydať..." - ospravedlňujem sa a v hlave mixujem myšlienky, asi mu tú desaťkorunu vrátim, nejako tú "stratu" 7 Sk prežijem:)

Predbehol moju myšlienkovú mixáž:  

"To my dobre poznáme, milá pani,  tieto fintičky, na mňa s týmto nechoďte, na mňa to neplatí" - usmieva sa sa na mňa a ja presne viem, čo si v tejto chvíli o mne myslí...

A pokračuje skôr než som sa stihla nadýchnuť:


"Však nič až také sa nestalo, poznačte si do diára, čo mi dlžíte a pri ďalšej fakturácii mi to vyrovnávate. Úrokovú kompenzáciu vám darujem, ste mi sympatická, tak preto." - usmial sa a odfrčal.

Podávanú ruku odignoroval.

Moja prvá reakcia bola, že som si do kalkulačky nahodila výpočet hodnoty toho úroku:)    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?