Dokedy bývať s rodičmi?

Autor: Janka Remešíková | 2.6.2014 o 9:31 | (upravené 2.6.2014 o 10:43) Karma článku: 11,42 | Prečítané:  8296x

Niekedy je ťažké pre oboch (rodičov aj deti) odísť od seba. Fyzicky odísť. Dobre viem, že spoločné bývanie s dospelými deťmi má svoje plusy aj mínusy. Ale jedného dňa to aj tak musí prísť ... Prečo?

Lebo väčšina z nás žila a žije v priestoroch, ktoré nie sú vhodné na viacgeneračné bývanie. 
Lebo vznikajú zbytočné problémy, každá generácia má svoje predstavy o fungovaní domácnosti.

Keď si založil rodinku syn mojej známej a na hypotéku si kúpili jednoizbový byt, dosť dlho rozmýšľala, či si s ním nevymenia svoj 4-izbový byt, v ktorom bývali len dvaja. Radila sa aj so mnou. Bez váhania som jej povedala, že nie je o čom rozmýšľať.
Jej syn mal jedno dieťa, druhé na ceste ... A izby v jej štvorizbáku boli využité asi tak, že v jednej bolo fitness absolútne nevyužívané a v druhej sklad nepotrebných vecí, ktoré sa možno raz budú potrebovať. Poznáme kedy (nikdy) :)

Po výmene si nemohla vynachváliť, že má o polovicu menej na upratovanie a vôbec nič jej nechýba. 

V južanských krajinách sú synovia "bamubuccinkovia" úplne bežným javom. Synovia žijú s rodičmi až kým sa neoženia a neženia sa bohvieako rýchlo :))

A ich mamy sú pre nich tak prirodzene dominantnými ľuďmi v rodinke, že sa s nimi radia o všetkom a hocikedy.
Keď bol u dcéry na návšteve jej kamarát z jedného gréckeho ostrova, posťažoval sa jej, že nie je moc spokojný v práci. Dcéra mu povedala, že nech ju teda zmení, keď nie je spokojný. Bola polnoc, Pavlos nezaváhal ani minútku, okamžite vzal do ruky mobil a zavolal mame: "Mami, potrebujem sa súrne s tebou poradiť, či mám zmeniť prácu":)

Ono žiadny všeobecný návod na riešenie situácie, že kedy odísť od rodičov, neexistuje.
Žiť na vlastný účet nie je pre mladých ľahké.

Ale aj tak mám v sebe stále to presvedčenie, ktoré som realizovala vo svojej mladosti. 
Že keď si začnem zarábať, mám odísť.
A keď mám svoju rodinku, tak fakt už neviem, či by to bolo lepšie žiť dvojgeneračne pod jednou strechou.
Tiež viem, že to v minulosti bolo bežné.
To mi netreba pripomínať ani náhodou:)
V našej rodinke to odlúčenie prebehlo úplne v pohode.

Dcéry si našli prácu mimo nášho bydliska a tak ani nebolo moc čo riešiť.

Moji švagrovia, ktorí ma dobre poznajú ( :) ) mi hovoria, že mám s rodinkami svojich dcér úplne ideálnu vzdialenosť.

Nemôžem byť u nich každý deň a pritom, keď je treba, môžem tam byť o hodinku.
Vraj tá vzdialenosť rodiniek mojich dcér do 100 km odo mňa je úplne ideálna:)  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?