Príhoda z bicyklovačky

Autor: Janka Remešíková | 2.10.2014 o 19:36 | Karma článku: 8,73 | Prečítané:  1692x

Od jari do jesene robím to, na čo sa teším od jesene do jari. Bicyklujem. Nie som žiaden profík, je to nič iné len môj koníček vo veľkosti koňa:) Zažijem všeličo, svoje najsilnejšie zážitky si uchovávam len v sebe. Intuitívne cítim, že každým slovom by som každý ten zážitok devalvovala infláciou svojich slov:)

Ale sem-tam sa pritrafí nejaký zaujímavý, pri ktorom mám potrebu prehovoriť o ňom:)

Na svojej cyklopúti mám svoje pútne zástavky. Ani nie tak na občerstvenie tela ako duše. Pri jazere sa pristavím vždy, či je bufet otvorený alebo nie.
Väčšinou tam nie som sama, často tam býva aj dosť plno. Aj tentoraz bolo.
K vedľajšiemu stolu si prisadol párik. On štyridsiatnik, ona vyzerala o voľačo mladšie a aj krajšie:)

Keby sa nezačali hádať, kto pôjde objednať a čo to bude, nevšimla by som si ich. Hádali sa len tak naoko, o nič dôležité nešlo.  
On trval na tom, že si fakt dá len malé pivo a ani nie je hladný, dá si len to malé pivo. A že keď platí, tak nech si ona aj so synom dajú hocičo, na čo majú chuť. V tom bufete mali na jedenie len arašidové chrumky a nejaké keksy. 
Ona mu povedala, že by bola rada, keby platili napoly, on jej na to povedal, že teraz platí on a nabudúce zaplatí ona.
Obaja sa na seba usmiali a dali si pusu.
Ona si objednala malú kofolu.
Pohľadom stále sledovala chlapca pobehujúceho okolo jazera. 
Pusu jej dával tak často, že netrvalo ani minútu, aby mi bolo jasné, že nie sú manželia:)

O chvíľu pribehol jej syn, povedal, že je veľmi smädný, ale ON povedal, že už si objednali, ale že to určite vydrží, lebo je chlap a že tak o hodinku zas prídu k bufetu a tam si niečo dá. Mamina mu dala odpiť zo svojej kofoly. Mal asi tak 4-5 rokov, možno si mohol dať od smädu niečo iné, ale to ma fakt vtedy netrápilo.

O hodinku som sa prebicyklovala k tomu ďalšiemu bufetu, taká náhoda, zas sedeli neďaleko.
Ona študovala účtenku, netvárila sa nijako nadšene a hovorila si skôr sama pre seba ako jemu: "To nie je možné, jedno veľké pivo, 3 zemiakové placky, jedna malá kofola a jedna sóda, to predsa nemôže byť vyše 6 eur ?"
"Čoby nemohlo? Keď máš platiť ty, vždy sa ti zdá veľa. Ja som sa sťažoval, keď som platil?" - vysvetľoval jej, usmial sa, odpil si z piva, zahryzol sa do placiek, dal jej kúsok z jednej "že do pusinky pre teba a ešte jednu pusinku k tomu" - ona sa usmiala, tak trochu nasilu, ale usmiala. A zas pusinka k tomu. 

V tom pribehol malý (mal "talent" že sa čo najskôr od maminy a jej čerstvej  známosti vzdialil, tentoraz sa hral s mačkou), že on je tiež hladný a smädný, podala mu tú sódu: "Však tu máš, napi sa, jesť budeme až doma, tu je to drahé, už aj tak sme dnes minuli veľmi veľa. Čo stále s niečím otravuješ, nevieš sa chvíľu sám hrať?".

Chlapec povedal, že smädný nie je, je hladný, sódu ignoroval a bežal zas za mačkou. Keď prechádzal okolo mňa, usmiala som sa neho a zbytočne trápne som povedala:"Je milá, však sa ti páči?"
"Hej" - odpovedal a bežal ďalej.
                                    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?