Rýchle, krátke dialógy zo života

Autor: Janka Remešíková | 28.4.2015 o 16:08 | (upravené 28.4.2015 o 16:30) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  1907x

1. Zazvonil mi pri dverách. Pracovný deň, doobeda. Keď som otvorila, pred dverami stál štyridsiatnik, tmavšie vlasy, národnosť neznáma, nijako jasne definovateľná. Taký normálny chlap s koženkovou taškou prevesenou cez plece jednej ruky. Druhou mi bez jediného slova podstrčil pred ksicht ceduľku A4 s nápisom písaným nie ručne. Žiadne emócie, pohľad mimo mojich očí. Na ceduľke bolo napísané, že nepočuje, nehovorí, je hluchonemý, chce peniaze.  

Prebehla som to očami len narýchlo, rovnako rýchlo som odpovedala: " Ja zas neviem čítať. Peniaze za to nechcem."

2. Oproti mne išla staršia pani, nad hlavou držala dáždnik. Išla pomaly. Nepršalo, už dlhšie, ani slnko nesvietilo.
Usmejem sa na ňu a hovorím: "Neprší". A ona: "Viem, ale mohlo by." 

3. Keď sme sa prisťahovali do tejto našej dedinky, išla okolo pani o cca 10 rokov mladšia ako ja, rýľovala som v predzáhradke, a hovorí mi:

"Teba som ešte nevidela v kostole."

"Ani ja Vás nie" - odpovedala som. 

4. Išla som s vnučkou na špacírku okolo školy, zrovna bola veľká prestávka. Decká vyvádzali, samý smiech, krik, slová frčali jedno cez druhé. 

"To je ale hurhaj" - hovorím.

"Babka a čo je hurhaj?" - pýta sa ma vnučka. 

"No ... to je také, keď niekto nahlas kričí, smeje sa ..." - odpovedám.

Ani nie trojročná vnučka zfleku odpovie: " Ahá, hurhaj je ... babka!":) 

5. Veštica pred hypermarketom T. v PN. Určite ste ju stretli už všetci.
Nevšímam si ju, prekladám tovar z košíka do kufra auta. 
Hovorí mi, že sa dožijem 99 rokov, ešte nedávno to bolo len 89 rokov, netuším, čo robím zle:). 
A že som šťastný človek so zelenou aurou, že je to vzácna farba a že mám priateľky, ktoré mi závidia.
Hovorím, že všetko mi už povedala najmenej 20-krát, že tak dlho žiť nechcem, tak nech mi nekazí náladu. Že vek 99 je pre mňa ako za trest.
To zas nechápe ona. Že prečo nechcem žiť tak dlho.
Hovorím, že chcem žiť len dovtedy, kým budem užitočná pre druhých a že kto asi by sa o mňa staral.
Odpovedá, že predsa deti.
"Nemáte deti? "- pýta sa ma.

"Mám, ale tie predsa chodia do roboty, tak kedy by sa o mňa starali?" - odpovedám s úsmevom už len tak zo slušnosti a sadám do auta.

"No šak to, kdo im kaže do roboty chodiť?" - pýta sa, ale mňa už nie:)

6. Prišiel kamarát z Poľska. Neďaleko máme jadrovú elektráreň. V Poľsku tento zdroj EE moc neletí, vlastne vôbec:)
Išli sme sa prejsť po dedinke. Sused neďaleko chová v záhrade pštrosy. Poľský kamarát mi hovorí svojím česko-slovenským jazykom:
"Jeee, tu u vas pri ty jadrovy elektrarne narostou slipky takhle velke!"         

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?