Babka je prvotriedna jedáčka, doslova vyberavý fajnšmeker. Nezje hocičo. Musí sa variť podľa jej chuti. Ale keď príde návšteva, je to všetko inak.
Plný stôl jedla.
Ponúkajú všetkých, všetci si doprajú.
Len babka nie.
Má takmer osemdesiat a tak sú k nej zhovievaví.
"Babka, dajte si aj Vy" - núkajú ju.
"Ja nechcem, neni som hladná, nemám chuť" - babka ani len nemrkne na plné misy.
Niekoľkokrát sa opakuje to isté. Rodinka babku núka, babka odmieta.
Zať je už z babky riadne nervózny a podráždeným hlasom opätovne vyzýva babku, aby si naložila a najedla sa konečne.
Babka opätovne odmieta a odmieta.
Zať sa jej pýta: "Babka, čo by ste si teda dali? Povedzte, čo Vám naložím?"
Babka sa poošíva, sklopí zrak a povie: "Ja si nedám nič. Len ako obyčajne to, čo mávam na večeru - pohár čistej vody."
Návšteva zmĺkla, také trápne fopa ticho ...
Zaťa išlo rozhodiť! Že pohár vody! Babka sa vždy nafutruje tým najvyberajevším jedlom, ale pred návštevou ona takto ... že pohár vody ako obyčajne!
Návšteva o chvíľu odišla. Už sa nejako nepodarilo obnoviť veselú náladičku.
Len čo návšteva odišla, babka sa pohodlne usadila, ožila, očká sa jej rozžiarli, celá očipernela, prisunula si k sebe misy s nedojedeným menu, vzala príbor a ....
Zať zareagoval okamžite. Vystrelil zo stoličky, poodnášal kozmickou rýchlosťou zo stola všetky misy s jedlom.
Babka nestačila sledovať, čo sa deje.
O chvíľu mala pred sebou pohár čistej vody.
Priniesol jej ho zať a pekne ponúkol: "Babka, tak ako obyčajne, len pohár čistej vody..."