Trvá to štátu dlho?

Autor: Janka Remešíková | 4.11.2019 o 14:36 | Karma článku: 1,62 | Prečítané:  167x

Čítavam často v novinách a iných médiách, že ten a ten bol za svoj čin vykonaný napr. v r. 2002 odsúdený niekedy dnes. Za vraždu v kyseline, za nezákonné prevody majetku, za nezákonné obohatenie sa atd...

Som permanentne v neistote.
Tuším, že aj dnes niekto spáchal niečo nezákonné a v pohodičke si užíva finančné výhody svojho nezákonného činu a o 15 rokov si o tom prečítam v novinách, že sa to začalo vyšetrovať, lebo sa úplnou náhodou na to prišlo.

Prečo sa na to neprišlo skôr?

Napr. už na druhý deň po spáchaní nezákonného činu?

No preto, lebo ten, ktorý ho spáchal, si dal záležať.
Dal si záležať na tom, aby si na to neprišlo hneď na druhý deň.

Celé tie dlhé roky sa v duši mučil, že možno raz sa na to príde.
Tipujem, že po takých cca 5 rokoch sa mučiť prestal.
A začal sa tešiť.
Tešiť z toho, že sa na to neprišlo.

A potom sa tešiť prestane a úsmev mu mrzne.

Ahá ho, prekukli ma - pomyslí si.
Keby som to spravil len raz a nezaplietal sa pri tom s pofidérnymi ľuďmi, tak mi to prejde a pokračuje vo svojich myšlienkach možno takto ... :

"Čert mi bol dlžný to zopakovať niekoľkokrát. A to som už ani nerobil pre seba. Ale pre tých, ktorí mi na to prišli a aby som ich umlčal, dal som sa s nimi dohromady a pracoval pre nich.

Keď sa na mňa nalepia médiá a vyšetrovatelia a taká tá kdejaká všelijaká háveď, už viem, čo spravím! Nebudem si nič pamätať. Teda skoro nič ... No však čo, bolo to už tak dávno...

Aj tak môžem byť rád, že mi prišli len na asi tretinu toho, čo bolo.
Ešte mi to budú dlho dokazovať.
Niečo sa im možno ani nepodarí nikdy.

Z basy sa vrátim o pár rokov.
Budem poslušný a polovicu trestu mi odpustia.
V base budem mať svojich.
Nejako mi to tam vycestičkujú.

No čo, nakoniec to nedopadlo tak najhoršie.

Akurát ma žerú tie odporné médiá.
Čo mi nedajú pokoj?
Čo tým otravujú moju rodinu?
Moja rodina o tom aj tak nič nevie.
Vie len to, že tie peniaze mám vydreté.
Nakoniec, keby aj, môžem sa na celú tú moju rodinu ...
Veď aj tak ma len využívali, bol som im dobrý vždy akurát tak vtedy, keď niečo potrebovali.

Keď tak nad rozmýšľam, ani nikoho nepotrebujem.
Vystačím si sám.
Aj tak v tej base budem zvyknutý na samotu.
Samému mi je najlepšie.
Alebo ...
Asi by mi bolo najlepšie, keby som tu ani nebol.
Ani sám ..."

Koniec môjho sa vžitia do myšlienkových pochodov porušiteľa zákonov:-)

Teraz už len friško bežím omrknúť, či mi náhodou neprihára ryža a pri najbližšom praní si dám riadne bacha na správne roztriedenie prádla podľa farieb! A nezabudnúť papierovú vreckovku vybrať z vrecka! Lebo následky svojich nesprávnych činov schytám hneď a zaraz! 
Lebo som ako-tak NORMÁLNY človek.
Lebo nie som ako tí, ktorí majú myslenie mimo spektra môjho myslenia. 

A to je omnoho horšie (a v konečnom dôsledku omnoho lepšie-:) ), ako sa tu mordovať výčitkami svedomia ešte niekoľko dlhých rokov:)

No a čítať tie noviny počas varenia a prania a jedenia by som si fakt mala už raz a prevždy odvyknúť!:-)

P.S.:
Článok som mala napísaný v roku 2008, nepublikovala som ho vtedy, lebo však iné priority. Teraz som tam upravila veľmi mierne len zopár niečoho a samú ma prekvapilo, že napriek rýchlemu behu života existuje niečo, čo sa až tak nemení.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stačilo, štát nebude môcť minúť viac ako si naplánoval

Rezort financií chce výdavkové stropy.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo


Už ste čítali?