reklama

Dva domovy a anonymita veľkomesta

Ľudia z rôznych kútov Slovenska časom nájdu svoj domov v Bratislave. Z rôznych dôvodov. Najčastejšie z tých, že si tam po skončení školy nájdu robotu ľahšie, rýchlejšie a lepšie platenú. Potom aj z tých, že si tam nájdu partnera. Alebo aj z tých, že si počas štúdia zvykli na (ne)výhody Bratislavy:) Mojim obom dcéram sa to pritrafilo tiež z vyššieuvedených dôvodov. Aj keď tam žijú každá už cca 10 rokov, tak som si vypočula telefonát jednej z nich, keď som sa pre ňu v piatok zo služobky stavila, aby som ju odviezla domov:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

"Ahoj" - odpovedá dcéra na pozdrav volajúcej kamarátke.

"Kde si? Nepôjdeš večer von?" - pýta sa dcérina kamarátka.

"Dnes nepôjdem. Som ešte DOMA, ale prišla pre mňa mama a o chvíľu odchádzam na víkend DOMOV."

Keď som sa na plnú hubu rozosmiala, dcéra sa aj chcela opýtať, že čomu, ale ani nestihla, po dvoch sekundách sa smiala aj ona svojej odpovedi:)

Staršia dcéra si na Bratislavu zvykla hneď, bývanie v Petržalke si pochvaľuje, nič jej tam nechýba; naopak - prevyšuje. Počet holubov na loggii:)) 

Mladšia dcéra si na Bratislavu zvykala omnoho dlhšie. Zdala sa jej snobská, zbytočne komplikovaná, taký žrút času (dochádzka do roboty, nakupovanie...).
Aj trvalý pobyt si oficiálne pomerne dlho "držala" mimo Bratislavy, u nás doma. Dlho dúfala, že Bratislava neostane miestom pre ňu iným ako dočasným.

Nedávno mi povedala, že už si celkom zvykla. Už sa tam aj prihlásila k trvalému pobytu:)

Obidve moje dcéry cestujú po Bratislave mestskou dopravou.

Nedávno mi staršia dcéra poslala sms:

"Predstav si, čo sa mi stalo! Išla som autobusom domov, prisadla som si k niekomu vedľa. Potom ten niekto vystupoval, tak som sa na neho pozrela a ... bola to Ňaňa! Ani sme sa nestihli poriadne tomu zasmiať, že sme celý čas sedeli vedľa seba!" 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som si tú sms prečítala, spomenula som si na jedno zo svojich fo-pa:
Náhlim sa od parkoviska k banke, o chvíľu majú fajront a musím dobehnúť! Nič okolo si nevšímam, valím sa jak buldozér. Musím, musím stihnúť tú prepážku ...! Pri tom fofrovom polobehu takmer narazím do niekoho na pešej zóne. Ach, do kelu, známy ksicht, pomyslím si, aspoň pozdraviť musím! Tak s rýchlym úsmevom, ledabolo zamávajúc rukou, nahlas poviem: "Ahoj, Zuzi!"

Zuzi nič.

Ani neodkývne, ani neodmukne, čumí jak keby ma nepoznala ...:)

O pár sekúnd som jej dala za pravdu:)

Odkiaľ tak asi by ma poznala Zuzka Krónerka...?:))

P.S: Je to moja obľúbená herečka, nádherne spieva moje obľúbené čerešničky... hanbím sa za ten pozdrav "od veci" v tom náhlení ešte aj dnes ...:)

Janka Remešíková

Janka Remešíková

Bloger 
  • Počet článkov:  275
  •  | 
  • Páči sa:  103x

Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík:  Mnou milovaní ľudiaStalo sa mi ...Moje úvahy o životeBlbostičkyMoji priateliaMoje veršíkyO všeličom možnom...Moje výletyFotoNie celkom vážneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu