Moja známa má pocit, že TU, v spoločnosti našej, začína generačná vojna.
Nezačína.
Myslím si ja.
Mladým nie je čo vyčítať.
Ale ani čo závidieť.
My starší máme aspoň JEDNO svoje isté.
Dôchodok od štátu ( no teraz určite nebudem rozoberať, že či určite a a že koľko a že dokedy:) )
Mladí nemajú isté NIČ.
Možno je to super stimulácia a výzva k niečomu, ale možno to niektorých aj deprimuje.
Netuším, čo by som mohla mladým závidieť a zazerať na nich ako na nepriateľov.
Riešiť to, kde budem bývať a či na to budem mať?
Riešiť to, či si nájdem dobrú robotu a či tam budem spokojná?
Riešiť to, či si nájdem dobrého partnera na celý život ?
Riešiť to, kto sa postará o moje detičky, keď budem v práci?
Podľa mňa pre začiatok úplne v pohode postačí, keď si v MHD starší a zdravý človek postojí a nech si sadne kto chce. Kto príde prvý. Vek nerozhoduje.
No a to ostatné si už musí každý sám tam kde je.
A je po generačnej vojne:))