reklama

Aj v Amsterdame rozumejú po slovensky:-)

Moja staršia dcéra je rodený cestovateľ. Kľudne sa vyberie stopom do Ruska, potom bez stopu do Maroka, niekedy sa len tak rozhodne omrknúť Paríž, Krétu, Athény, Cyprus, Pobaltské republiky a všeličo iné. Jej úžasné zážitky sú pre mňa vždy inšpiráciou, ale kdeže ja a cestovať len tak s batohom na chrbte a nevediac, kde a kedy budem spať....!:-) Pri vlaňajšej akcii jednej leteckej spoločnosti ma za pár sekúnd „prehovorila“ na odlet do Amsterdamu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

No, priznám sa, Amsterdam ma odjakživa lákal svojou až frivolnou toleranciou voči „mäkkým“ drogám a svojou toleranciou voči všetkému tomu, čo v krajinách, v ktorých som bola, tolerované nebolo. Povedala som si, že mám už dosť rokov na to, aby som konečne a pritom úplne legálne ochutnala nejakú tú „marišku“, nejaký ten hašištek:-). I keď žijem v meste, kde by som určite pri troche snahy zohnala (ilegálne) to, čo je v Amsterdame v každom coffee shope (legálne). Ani presne neviem vysvetliť, prečo som mala taký úmysel, ale ako sa poznám, bolo to preto, že si rada v živote vyskúšam všetko, čo mi je dostupné a pri čom tým mojím „vyskúšaním“ nikomu neublížim a ani neporuším žiadny zákon. Tak sme jedného dňa koncom augusta boli pasažierkami lietadla, v ktorom nás všetky štyri letecké cesty vyšli neuveriteľné 4 haliere! Fakt super cena, ešte lepšia ako za socíku!:-) Letela som druhýkrát v živote ( predtým raz do Rumunska v osemdesiatom deviatom) a moja dcéra by sa za moje správanie v lietadle určite hanbila, keby ma nemala tak rada, že mi „odpustí“ skoro všetko:-). Ajajááj, plná zvedavosti som bola už pri príhovore kapitána lietadla a zo všetkého najviac ma zaujímalo, koľkokrát už „zlikvidoval“ teroristov (alebo aspoň únoscov) lietadla. Tiež som sa chcela opýtať, koľko havárií lietadla už prežil a koľko nútených pristátí. Ale moja dcéra je nielen človek vzdelanejší ako ja, ale aj svetaskúsenejší a najmä omnoho slušnejšiesasprávajúcejší. Ani neviem, po kom vlastne je, ale pri porovnaní dobrovoľne pripúšťam, že asi po otcovi a teda mojom manželovi:-). I keď dcéra je presvedčená, že ma strašne moc mojich vlastností a mojej povahy, ale dokáže ich „udržať na uzde“:-)Bez únosu a bez teroristov a bez havárie sme pristáli a z letiska sme išli rovno na náš hotel, kde sme mali cez net zajednané ubytko. Keď sme sa dotrepali na hotel asi tak 15 min. od centra Amsterdamu, majiteľ nám oznámil, že našu izbu včera obsadil, ale že má ešte niekoľko hotelov a že nám objedná taxík a ten nás zavezie do iného jeho hotela. Taxík prišiel o pár minút, my sme nasadli, taxikár nemukol ani slovo a viezol nás ... A mne to v tej chvíli došlo! Je to úplne jasné! Veď som si pred cestou prečítala na nete bezpečnostné upozornenia, v ktorých bolo o.i. vystríhané pred nasadnutím do neznámeho auta a neoznačeného ako taxi a to zvlášť ihneď pri príchode do A´damu! Okamžite som začala organizovať bezpečnostné opatrenia! S dcérou sme sa dohodli, že len čo začneme opúšťať A´dam, otvárame okná a začneme vrieskať na celú ulicu a kašleme na všetky veci, ktoré máme uväznené v kufri auta. Hoci neviem ani ceknúť po anglicky, bola som presvedčená, že intonácia môjho hlasu a môj zúfalý výraz v tvári a hlavne (!!!:-) ), môj nekonečne zvučný zvuk môjho hlásku pochopí aj každý okoloidúci blbec, ktorý nevie po slovensky ani ceknúť:-))Do náhradného hotela sme ale boli dopravené v naprostom poriadku, dokonca to za tú istú cenu bol hotel priamo v centre, s prístupom na net a kávou v neobmedzenom množstve grátis:-) Vôbec nám nevadilo, že nám myšky na izbe spapkali naše slovenské keksíky a neslovenské kešu oriešky, lebo sme si A´dam užili v celej svojej nádhere! Pochodili sme všetky kvetinové, knižné a blšie trhy. Pochodili sme galérie a ja som videla, že tie Vincentove slnečnice nie sú v skutočnosti až také žlté, ako ich mám na reprodukcii z kalendára, videla som „Vincent Van Gogh shop“, z ktorého mi bolo smutno, lebo som videla „reprodukcie“ jeho obrazov na hrnčekoch, ceruzkách, servítkoch atd ... a pritom viem, že umrel pomerne mladý, chudobný a nedocenený za svojho života ...Pochodili sme si všetky „uličky lásky“, všetky tie pre našinca neobvyklé miesta; po prvom chvíľkovom šoku som bola nadšená tou nekonečnou toleranciou tohto mesta, nikto sa nepozastavoval nad verejnými prejavmi lásky ľudí rôznych aj rovnakých pohlaví, rôznych aj rovnakých rás, farieb pleti ... ( to len ja som bola pár sekúnd „intolerantná“ svojím prekvapením z naprostej prirodzenej tolerantnosti ostatných ...). Posledný večer sme KONEČNE išli aj do coffee shopu. Po štyroch dňoch som už bezpečne rozoznala vôňu „trávy“ od vône obyčajných cigariet:-) Už som aj zabudla na to, prečo vlastne som chcela ísť do Amsterdamu. Dala som si pravý zelený čaj, dcéra ovocný. Dve hodinky sme si posedeli, porozprávali sa veselo aj vážne o všetkom, o čom sme sa nestihli porozprávať doteraz, vychutnali sme si tú pravú atmosféru coffee shopu a ja viem, že už nikdy v živote neochutnám „trávu“... Premeškala som svoju prvú aj poslednú príležitosť a to najmä preto, lebo mi dcéra povedala, že to radšej nemám skúšať, lebo po „tráve“ sa niekto bez príčiny smeje aj celých 24 hodín a že keď ja sa tak smejem bežne, tak po „tráve“ by som sa smiala možno aj tri dni v kuse:-). A keďže ja pri smiechu zároveň aj plačem a tečú mi pri tom slzy, nechcela som riskovať, že mi dôjdu zásoby papierových vreckoviek:-)A čo sa mi na Amsterdame páčilo zo všetkého najviac ...? Asi to, že som sa prihovárala ľuďom na ulici, v metre, v hoteli ... Rozprávala som im niečo veselé, čo ma práve napadlo, strašne som sa pri tom smiala ( aj bez tej „trávy“:-) ) a dcéra mi hovorí: „Mamika, veď Ty rozprávaš po slovensky a oni Ti vôbec nerozumejú!“ Tak na ten „detail“ som úplne pozabudla a mne sa páčilo, že oni sa smejú tiež tak ako ja, hoci vôbec nerozumeli po slovensky!:-) Dnes mi dcéra poslala sms, že v leteckej spoločnosti je zas akcia a že v máji ideme do Ríma...

Janka Remešíková

Janka Remešíková

Bloger 
  • Počet článkov:  275
  •  | 
  • Páči sa:  103x

Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík:  Mnou milovaní ľudiaStalo sa mi ...Moje úvahy o životeBlbostičkyMoji priateliaMoje veršíkyO všeličom možnom...Moje výletyFotoNie celkom vážneSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu