Máme teraz doma mierny frmol.
Staviame múr na prístrešok.
Lepšie by bolo povedať pravdu - dali sme si postaviť:)
Včera nám niekoľkokrát niečo vyrazilo poistky.
Asi nejaký prístroj, ktorý si priniesli chlapci, ktorí to stavajú.
Lebo nič iné okrem tých asi 15 prístrojov, ktoré bežne používame, nebolo v spojení s elektrickým prúdom, len ten mne neznámy ďalší prístroj, ktorý v rámci svojej pracovnej náplne hučal a vrčal a vibroval atd...
Chlapci mi povedali, že máme niekde nejaký problém, vyhadzovalo dokonca už aj hlavný istič niekde vonku, od ktorého ja, samozrejme, nemám kľúč, lebo som neodborník a tak tento istič ako mnoho ďalších prístrojov v našej domácnosti, patrí medzi moje zakázané zóny.
V podstate mám povolené používať len kuchynský robot (mám ten najjednoduchší, čo nerobí skoro nič, len pokrája a postrúha), sporák a chladničku, obmedzené používanie počítača, TV hocikedy a hocikoľko, no ale to až tak moc nevyužívam, asi preto som dostala neobmedzené používanie, no a tiež môžem (to úplne, ale úplne neobmedzene) používať práčku.
Keď sa priznám, aj to je na mňa až moc prístrojov. Najradšej používam najjednoduchšie nástroje, ako nôž a moje ruky, alebo ešte aj vo variante moje ruky a nič:)
No ale k tým dialógom.
Toto je ten prvý muž-žena:
"Sú vyrazené poistky. Čo mám robiť?" - pýtam sa.
"Sprav to a a to" - odpovie, ja spravím.
Tých pár slov medzitým vynechávam, nestoja za to, trvali len cca 10 min.
Podobná komunikácia sa opakovala ešte asi 2-krát.
Počas nej mi môj muž dôrazne a aj odborne vysvetlil, že naša elektrika je v poriadku, že určite majú nejaké chybné prístroje tí chlapci, aj keď mi tvrdia, že oni určite teda nie.
Dosť som na nich vybehla, ani som až tak moc nechcela, no ale ja za tvrdenia svojho muža som ochotná sa aj pobiť:)
Proste ma naučil, že mu mám veriť vo veciach, ktorým nerozumiem, tak som sa naučila, lebo však to mám recipročne, aj on mi verí vo veciach, ktorým nerozumie, ale také sa v podstate takmer ešte nikdy nevyskytli:))
No ale dnes mám taký na figu deň.
Ráno som "nechtiac" vypočula rozhovor môjho muža s chlapcami z tej firmy. V podstate len záver som už počula.
No ale je to ten druhý dialóg:)
"No však dobre, ja nehovorím, možno je chyba aj v elektrike niekde u nás, nie som o tom presvedčený, ale nevylučujem to. Možno áno, ale asi nie. Fakt neviem. Ale skúste to dnes zapojiť do tej zástrčky vnútri, nie do tej vonku." - hovorí môj muž, ponáhľa sa do práce, nechce sa zdržovať nejakými dlhšími debatami.
"Však v poho, uvidí sa." - koniec druhého dialógu.
No búúúúm! A ja som sa včera bila za jednoznačný názor svojho muža a teraz toto ...
Netuším, čo zaúčinkovalo, ale je fakt, že dnes zatiaľ už 4 hod. bez vyradenia poistiek z činnosti.
Ešte mi potrvá nejakých zopár rôčkov, kým sa naučím tejto kultivovanej verbálnej diplomacii, ale keď si pomyslím, či sa mi chce tomu venovať toľko času, tak asi ostanem pri tom svojom:)
Na rovinu všetko a hneď!
Nefunguje to síce tak úplne na stopro, ale účinnosť je rýchla a ... koľko "nepriateľov" sa dá vyprodukovať tým mojím spôsobom, úplné minimum času, stačí rýchlo hovoriť a byť presvedčená o svojej (ne)pravde, by ste ani neverili:)