Vidím na tom lúčení sa s ním, že mi ho (pre)dávajú s radosťou.
Tešia sa, že si niekto vybral ich tovar, napriek tej rôznorodej konkurencii.
Druhé kolo je moje obľúbené!:)
To som už síce trošku nahryzla v predošlom texte, ale aj tak to rada zopakujem, že to kupovanie má omnoho väčšie čaro ako obzeranie v 1. prieskumnom kole:)
Veľa ľudí si najradšej z ponuky vyberajú sami, prehrabávajú sa v ovocí a zelenine ako keby to boli nejaké kamene.
Tí, čo len predávajú a nepestovali, v pohode dovolia a kašlú na to prehrabávanie.
Tí, čo naozaj pestovali, s bolesťou v očiach pozerajú ako sa valcujete rukami v ich slivkách, hrozne, paradajkách ...
Ja mám obyčajne plné ruky tašiek s pár kilami a tak ich poprosím, nech mi vyberú.
By ste si mysleli, že mi naložia to, čoho sa chcú rýchlo zbaviť?
Vôbec nie!
Dajú si záležať, aby nesklamali moju dôveru a sami mi povyberajú najkrajšie kúsky ...
No ale to dnešné BIO Z TRHU, ako som dala do názvu článku.
To bolo úplne bombové!
Chlapík stredného veku mal pultík úplne v rohu, taký nenápadný s dvomi debničkami.
Vôbec nebolo vidno, čo v nich má.
Ale na stolíku mal kúsok preloženého kartónu z krabice a na ňom nápis: BIO frankovka a BIO rízling.
V mojom prvom kole som si všimla len nápis, myslela som, že nejaké pofidérne víno, ani som sa nepristavila.
Keď som už s plnými rukami niekoľkých tašiek odchádzala z trhu, išla som skratkou a teda okolo neho.
Nedalo mi a nakukla som do tých debničiek.
A tam bolo zopár takých už nevýrazných strapčekov hrozna. V jednej debničke červené a v druhej biele.
Cena bola mimoriadne dobrá:)
"Prosím vás, pani dobrá, zoberte si to, už sa mi tu nechce byť. Fúka a som tu od rána a už len toto mi ostalo"- prihovoril sa mi s cigaretou v ruke, ktorá už vyzerala rezignovane a unavene.
"Tak si vezmem všetko, ale povedzte mi, že prečo tu máte napísané, že BIO?" - moja zvedavosť:)
"Poradil mi kamarát. Že bio sa rýchlo predá. Ale teda moc rýchlo to nebolo." - odpovedá.
"A odkiaľ to máte?" - ja.
"No odkiaľ by som ja mohol mať? Zo svojej záhrady. Ani nehnojím, ani nestriekam, nestarám sa o to, to priznávam, moc sa toho neurodí, ani neni nejaké ukážkové, ale dobré je, ochutnajte koľko chcete." - odpovedá.
"Tak koľko vám dám?" - pýta sa moja peňaženka:)
"Čo ja viem, koľko by to mohlo byť? Ja s tou digitálnou požičanou neviem vážiť, že najprv na nulu to mám dať, ale ako dám na váhu nulu hrozna? Dajte 50 centov ... alebo ... no možno 55."
Dala som (neprezradím koľko; ešte by sa na mňa nahnevala národná bločková:)) ) a je fakt dobré, hoci nevyzeralo.
No proste BIO:)