Pri tejto debate som si spomenula na svojho známeho, ktorý sa v 50-tke dozvedel, že bude dedkom a vynadal svojmu 19-ročnému synovi, keď mu to povedal, že či sa nehanbí takého mladého chlapa spraviť dedom a že on sa na to vôbec necíti a nech sa prace z domu a čo najďalej od neho, keď "to" nevie robiť bez následkov detí.
Nie je dôležité, že on tiež prišiel k synovi v podobnom veku a podobným spôsobom:)
Jeho syn sa aj odpratal z domu, dokonca tak ďaleko, že ho dodnes nenašiel, je mimo Slovenska a nemá záujem nielen o otca, ale ani o dieťa a jeho mamu.
Keď sa ma moja priateľka Marika opýtala toto, prešla len malá chvíľka a dozvedela som sa, že budem babkou.
Bez toho, aby som to nejako poháňala. Nemala som dôvod, ani najmenší.
Každý človek si žije svoj život, nikdy som netúžila po vnúčati len preto, že by som sa v živote nudila a tiež neviem prečo by som sa montovala do života najbližších.
Veď si ešte dobre pamätám, ako mi otec vynadal, keď sa dozvedel, že čakám druhé dieťa v priebehu necelých 2 rokov:)
Ono vôbec nie je dôležité, kedy sa žena stane babkou, nie je dôležité ani to, kedy sa stane mamou, nie je dôležité to, kde bude bývať a žiť a ako dlho.
Dôležité je, že ... s kým:)
P.S.: Čestne priznávam, že byť babkou je jeden z 3 najúžasnejších zážitkov môjho života:)