A počula som, čo všeličo dali moji známi svojím milovaným:
- jeden zo šéfov firmy, kde som voľakedy pracovala, mi povedal, že nemá peniaze a tak sa rozhodol svojej žene k 50-tke dať taký darček – sľub, že prestane fajčiť. Fakt ho dodržal.
- jeden kamarát – kolega dal manželke k 40-tke darček – doživotnú vernosť. Ani len netušila o jeho nevernosti, tak sa o tom darčeku nikdy nedozvedela:-) Asi o 10 rokov sa nám priznal, že dobre, že jej vtedy dal ešte aj kvety, lebo ten darček vernosti bol darčekom len asi 3 mesiace:-)
- jeden môj kamarát dal svojej žene kladivo. Vraj na to, aby mu vytĺkla z hlavy všetky jeho hlúposti. Vzápätí priznal, že pre istotu dal len gumové (kladivo).
- jedna známa mi povedala, že dostala krásny prsteň. Dala si ho hneď na ruku. Potom si išla ruky umyť. Manžel neodhadol správne veľkosť prsteňa a pri tom umytí skončil vo výlevke umývadla. Ale ona povedala, že si ho odložila a že ho doma nosiť nebude. V najbližší deň pobehala klenotníctva a kúpila si takmer navlas zhodný, ale už vo svojej veľkosti.
- moja kolegyňa darovala manželovi nové puzdro na doklady. Kvalitné, kožené, nádherné! Keď mu ho kupovala v Nemecku na služobke, skúšobne do neho vložila svoj pas. Ten pas tam ostal, lebo na hraniciach nikto nepýtal. A v tom pase bola vložená aj potvrdenka z hotela. A na tej potvrdenke bolo napísané, že na izbe tej a tej dňa toho a toho boli spolu tá a ten ... Dnes je rozvedená a ten z tej potvrdenky je už tam-tam:-)
Ja neviem dávať originálne darčeky. Keď dám môjmu mužovi nejaké fajn vínko, frfle mi, že z neho robím alkoholika, ale vypije:-). Keď sa rozhodnem, že z neho nebudem robiť alkoholika, tak mu kúpim košeľu. Vždy kupujem veľkosť 39 alebo L. A nechápem, prečo z nich mu sadne tak „šik“ len asi tak 20%:-). Asi že nekupujem zakaždým len z jednej značky. Ale nosí ich poctivo všetky takmer všetky, čo má robiť, keď narodeniny a meniny a Vianoce sú len trikrát do roka?:-))
A predsa len som raz dala originálny darček! Chodila som vtedy tak „natruc“ po jednom rozchode s jedným, že som sa to rozhodla po dvoch mesiacoch vzdať. A tak som na to rande prišla a usmievala sa a povedala som mu: „Dnes mám pre teba darček.“ Zažiaril a chcel mi dať pusu, ale odtiahla som sa, lebo to bolo v centre mesta a moc známych a tak ... Potom som ten „darček“ vytiahla z vrecka a bol to rozlúčkový list a veľmi stručný. Bolo na ňom napísané „KONIEC“. Ešte som bola taká hlupaňa, že som sa chcela ukázať ako čerstvý žiak hodín nemčiny a tak okrem toho tam bolo aj „END“:-) Ten chlapec sa mi tam (v centre meste a pred všetkými) rozplakal a ja ... ja sa doteraz za to hanbím ako pes. A ešte omnoho viac...
