Nielen vnúčatá, aj my babičky sme iné

Autor: Janka Remešíková | 26.8.2019 o 13:00 | (upravené 26.8.2019 o 18:43) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  374x

Babička Boženy Němcovej ... Ktože by si ju nepamätal? Kto o nej nevie, že aká bola? Symbol všetkých babičiek. Milá, chápavá, prítulná, všeobjímajúca, stelesnené dobro. Už len pozrieť do jej očí, nechať sa objať jej rukami ...        

Na každú boliestku mala liek. Svoje náručie a múdre slová plné lásky. Niekedy si predstavujem ako by s ňou prázdninovali moje vnučky. Predstavu sa mi nepodarilo dokončiť. Stroskotala som sa už len pri "poďme na pistáciovú zmrzlinu" alebo "máme chuť na pizzu". Rozprávková babička by im ponúkla koláč so slivkovým lekvárom alebo tvarohom posypaný mrveničkou a vyzdobený mriežkami z cesta. A namiesto pizze nejaký posúch pečený na rozpálenej peci a omastený masťou alebo maslom. Určite by si olizovali prsty, keby predtým aspoň 6-7 hodín nič iné nejedli:-)

Ten mriežkový koláč som nedávno upiekla. Manžel sa potešil, že mu skoro celý ostal:-)  
Z môjho okolia poznám 2 typy babičiek. Jedny sú také "chvíľkové". Neviem ich ináč pomenovať jedným slovom. Navštívia vnúčatá, domov k sebe si ich neberú, keď už, tak len ako návštevu s rodičmi. Prídu na návštevu, obsypú vnúčatá darčekmi, pokochajú sa tým, čo nové majú, ako podrástli, aký pekný účes, ako pekne sú oblečené. A odfrčia, aby o mesiac znovu prifrčali na hodinku-dve. Obyčajne ešte pracujú aj v dôchodkovom veku, času majú večný nedostatok.   
Ten druhý typ babičiek rád trávi s vnúčatami každú vhodnú chvíľu. Vezme si ich k sebe domov hocikedy, keď to ide. Dovolí im všeličo z toho, čo svojím deťom nedovolil. Napríklad vyhádzať obsah skríň na postele. Babičky sa tešia, ako sa  tešia vnúčatá z toho, čo tam objavili, hlavne také, čo doma v skrini nemajú. Babičky sa netešia, keď to majú za presne rovnaký čas ako bolo vypratanie skrine, uložiť späť. 

Registrujem aj ešte iný druh dnešných babičiek. Majú svoje vnúčatá tisícky km od seba. O tých možno inokedy. Lebo vo svojom okolí mám aj také. A nie som sama, čo také pozná.  

Dnešné babičky sú fakt iné. A tak to aj má byť. Držia tempo s vnúčatami. Teda aspoň sa snažia.

Čo sa týka mňa, dostala som od vnučiek sa počas ďalšieho školského roku naučiť: 

- lepšie šprintovať, lebo pri šprinte terajšom robím len cup-cup a nedvíham kolená skoro až k bruchu:-)
- naučiť sa na kolieskových korčuliach
- naučiť sa plávať kraula, ale poriadne, nie len tak akože-akože a halabala
- nebáť sa chodiť do kina na hororové a strašidelné filmy
- naučiť sa vysmažiť rybie prsty tak ako babka XYZ 

Hneď od zajtra idem na to!

Toto všetko by som možno ešte ako-tak zvládla. Lenže ja som im sľúbila ešte niečo ...
Ako to povedať tak nejako zaobalene ... No skúsim!

Keď mi vnučky povedali, že ako si predstavujú oslavu mojej stovky so 100 sviečkami, 100 ľuďmi na oslave a 100 hodín trvajúca oslava ... tak som im v slabej chvíľke sľúbila ... moju nesmrteľnosť!:-)
Normálne mi zatlieskali a povedali, že áno, áno!

Tak od pozajtra začnem makať aj na tom:-) 

 

 


 


 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Prichádzajú noví naši ľudia (píše Samo Marec)

Boris Kollár nemá hanbu. Veď je Boris Kollár.

Dnes píše Nataša Holinová

Čistý deň sa ozýva z kanála

Keby ich bol niekto hnal na zodpovednosť, mohlo to byť inak.

Prišiel stres, vytratila sa vášeň. Ako skončila úspešná kaviareň

Čím sme boli väčší, tým menej ma to bavilo, vraví Michaela Králiková.


Už ste čítali?