Áno, patrím k tým, ktorí sa báli pravdy o nich.

Autor: Janka Remešíková | 15.10.2019 o 19:50 | Karma článku: 2,07 | Prečítané:  354x

Teraz tú pravdu o nich vieme. Je omnoho horšia ako tá naša. Vieme všetci, že boli. Že sú. Tu niekde medzi nami. Tí, čo vyrábali našu pravdu.  Teraz to vieme na betón.  Čo s nimi?    

Však žili sme tu s nimi.
Živili sme ich.
Tvárili sa, že živia oni nás. 

Prichádzali dni, pomaly, kedy sme sa ich začínali báť. 
No nieééé, to nemôže byť pravda! Náš premiér? Náš kadejaký taký a taký? Minister a potom ďalší minister? Neveríme tomu, čomu by sme uveriť mali. Prečo neveríme? Lebo len médiá nám našepnú?  Od koho sme čakali, že nám to povie? 
Cítili sme, že to raz príde. 
Že to bude bolieť. 
Že to bude nechápavé.
Nie nami. 
My začíname chápať.
Nás to bolí. Ako prvých.  
Ak sa niekto chce opýtať, kto je to, ten "my"?
No možno my všetci, možno nikto. Možno len niektorí.  

Však o nič nejde. Taká normálka.
Možno o život ide. Len o to. Maličkosť. 
Budúcnosť. 
Kde je? 
Kam kráčaš?
Quo vadis? 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Prichádzajú noví naši ľudia (píše Samo Marec)

Boris Kollár nemá hanbu. Veď je Boris Kollár.


Už ste čítali?