Vitaj, chlapček.

Autor: Janka Remešíková | 3.12.2019 o 13:54 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  326x

Dnes si prišiel medzi nás. Ešte som Ťa ani nevidela, ale viem, že cítiš, ako sa Ti už takmer 8 mesiacov  prihováram nielen v duchu. Ako sa na Teba teším a ako na Teba čakám. Keby len ja...!:-)

Môj vnúčik.
Chlapča, na ktorého čakali jeho rodičia viac ako 40 rokov a koľko ja - ani nehovorím, však dobre vieš, že 65+.
Už vopred sa Ti ospravedlňujem, že žiadne šprinty s Tebou nikdy nevyhrám, že nikdy nebudem v IT technológiách zručná ako Ty. 
Ani Ťa nemám nič také užitočné naučiť. 
Štrikovať? Šiť? Háčkovať? Vyšívať? 
Keď som to už aj ja sama zabudla v kvalite, ktorá by Ťa bola hodná.

Čo vôbec viem?

Viem Ťa milovať tak ako to vedia len babky. Máš len jednu babku. Tá druhá by Ťa milovala rovnako, aj Ťa miluje, len je trochu ešte ďalej a inde ako ja. Minuli ste sa v čase len o pár rôčkov.

Nebudem Ťa učiť nič výnimočné. To Ťa naučia Tvoji rodičia, najlepší na svete, akých si si mohol vybrať.
Odo mňa sa toho už moc naučiť nemôžeš. Aj keby, bolo by Ti to k ničomu. Že rúbať kláty dreva, ísť podkúriť do kotla, vláčiť do pivnice donekonečna na fúriku kal z ostravska na kúrenie, lebo je to najlacnejšie kúrenie. Nechcem Ťa učiť, čo sú sadze z komína, čo je cestovanie vláčikmi s lokomotívou na uhlie. Nechcem Ťa učiť prácne šmirgľovať drevené okná pred maľovaním. Nechcem Ťa učiť natierať tie okná. Asi tak päťkrát, kým to bude ono.
Ani natierať ríny na vysokom nestabilnom rebríku.

Ani stáť vo fronte na zemiaky, na banány a mandarínky. Však by si sa mi vysmial.   
Nechcem Ťa naučiť nič také.

Chcem, veľmi - preveľmi len jedno - jediné, najdôležitejšie pre život. 
Naučiť Ťa láske, radosti, veselosti ... tomu Ťa chcem naučiť. 
Nebáť sa života. 
NIKDY. 
Je tu fakt dobre, ver mi.
A ja Tebe verím, že si v živote poradíš.

Keď si s ním poradila Tvoja babka, Ty to zvládneš, verím Ti, môj milovaný M., ... dnes narodený vnúčik.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Prichádzajú noví naši ľudia (píše Samo Marec)

Boris Kollár nemá hanbu. Veď je Boris Kollár.

Dnes píše Nataša Holinová

Čistý deň sa ozýva z kanála

Keby ich bol niekto hnal na zodpovednosť, mohlo to byť inak.

Prišiel stres, vytratila sa vášeň. Ako skončila úspešná kaviareň

Čím sme boli väčší, tým menej ma to bavilo, vraví Michaela Králiková.


Už ste čítali?