Veľká noc. Iná. Veľmi iná.

Autor: Janka Remešíková | 10.4.2020 o 10:50 | Karma článku: 9,35 | Prečítané:  530x

Avizoval to. Aj bez avizovania som to vedela.  Že bude veľmi-veľmi iná. Za celých svojich 65+ si nepamätám Veľkú noc len v dvojici.  A to mám ešte šťastie, že nepatrím k tým, ktorí sú úplne sami. 

1. DETSTVO

Šibačov bola plná ulica! Vstávať o 6.-tej ráno, o 7.00 už byť v plnom nasadení na prijímanie prvých šibačov. Vyobliekaná, vyčesaná, na tvári výraz plný očakávania, kto tento rok príde. Zas len tí skalní? Susedia a spolužiaci, alebo aj ...?
Prezliekanie po každej dávke šibačov, voňavky vo vlasoch sa nechávali ako dôkaz na druhý deň do školy, že šibači boli a každý s inou voňavkou.

2. PUBERTA

Príde, nepríde? Tí ostatní už boli otravní. A koľko ich je, že ich to ešte baví. Možno chodia len kvôli tej desaťkorune. Možno aj určite.
Ešte aj tento prišiel?! Nikdy doteraz tu nebol. Asi sa to rozšírilo o tej desaťkorune.
Prezliekanie po každej návšteve pokračuje, už ma to nebaví.  

3. DOSPELOSŤ

Už len jeden a jeho kamaráti. Úplne stačí. Prezliekanie len jedno. Aj to bolo navyše. 

4. ŠIBAČI DCÉR

Zo začiatku prichádzali aj s tatkami.
Kinderko pre chlapcov od susedov, niečo tekuté a niečo malé na zahryznutie pre tatkov.
Niekedy už malí chlapci ťahali tatkov za rukáv, že "poďme už, mama hovorila, že nemáme byť dlho".  
"Však ešte nie sme dlho" - odpovedali tatkovia.
Keď dcéry podrástli,  prehovárali nás, aby sme na Veľkonočný pondelok išli niekam, že už nechcú šibačov, že ich to nebaví. 
S radosťou!
Začali sme sa v deň šibačkový vyparovať ešte pred deviatou niekam do prírody a vracali sa v podvečer.
Stalo sa, že v ten deň aj pršalo. Alebo aj snežilo.
Nemali sme na výber.
Začali sme sa, my baby, zatajovať, že sme doma.
Bola to celkom fuška. Lebo sme museli ani nemuknúť, žiadna telka, žiadny zvuk. Ani len do kukátka nakuknúť, koho sme takýmto sofistikovaným spôsobom vypoklonkovali.    
Nie všetko sme domysleli. Napríklad odpoveď na otázku, kde sme boli, keď auto bolo pred panelákom.

5. ŠIBAČI PO DCÉRACH

To už sme bývali v dome a len sami dvaja. Ja vtedy 53+ a môj muž. 
Šibačov to nijako neodradilo.
Chlapci od susedov aj s tatkami.
Posedeli, popili, aj šibi-ryby, mastné ryby ... bolo tak ako pred 50 rokmi.
Len namiesto maľovaných vajíčok kinderká a namiesto korún euráče.
A bez prezliekania. 

6. ŠIBAČI A VNUČKY

Aj na to prišlo. Tretia šibačková "sezóna" našej rodinky.
Vnučky boli posledné roky v predveľkonočné dni u nás, túlali sme sa, kam nás nohy zaviedli.
Vyzdobili nám celú záhradu veľkonočnými ozdobami.
Dve vajíčka som minulý rok našla až v júni. Vo vianočnom svietniku v záhrade.
Vo Veľkonočný pondelok sa vrátili domov a užili si šibačky od otca, od svojich susedov, spolužiakov, dedkov.    

7. VEĽKÁ NOC INÁ, VEĽMI INÁ

Avizoval to. Že tento rok bude iná, veľmi iná. 
Má pravdu. 
Je iná. 
Žiadni šibači nebudú. 
Žiadne rodinné návštevy. 
Žiadne vnučky.
Ani vnúčik ma nevyšibe.
Sme riziková skupina.
Sme seniori 65+.
Sme starí.  
Tak nám treba!:-) 
Zaťažujeme systém.
Korona nás miluje:-)  

Ešteže to počasie nám dopraje. 
Dám svojich obvyklých 50 km na bicykli.
Dám svojich obvyklých 15 km s paličkami. 

Vo Veľkonočný pondelok sa pri špacírke ošpliecham vodou z Váhu. Len tak symbolicky, aby sa nepovedalo:-)
Bez kinderka, bez eura. 
Pohostenie bude. 
Pohostím sa radosťou z prírody. Kým ešte môžem:-)

 





   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?