Až skončí lockdown...

Autor: Janka Remešíková | 8.2.2021 o 23:59 | Karma článku: 8,75 | Prečítané:  148x

Jedného dňa to určite príde. Zobudíme sa ako zo zlého, nepodareného sna a dozvieme sa, že toto obdobie máme za sebou. Čo spravíte ako prvé?   

Vieme, čo teraz nemôžeme a chceli by sme to všetko tak ako to bolo pred rokom 2020. Viacerí hovoria, že už nič nebude také ako bolo. Čomu aj verím, rieka si ide vo svojom koryte svojím tempom a dvakrát do tej istej ...

Kam sa rozpŕchneme so zadkami odlepenými od stoličiek, kresiel a gaučov?

Stretnúť sa s tými, s ktorými sme dlho nemohli. To bude asi to prvé a najdôležitejšie. To bytostne potrebujeme. 
A čo ďalej ?

Ísť si posedieť do obľúbenej reštaurácie, kaviarne, cukrárne?
Začať cestovať krížom - krážom po celej zemeguli alebo aspoň po celom Slovensku?
Ísť si kúpiť nové auto, nový nábytok, nové tenisky?
Ísť do kina, do divadla, na koncert, do kníhkupectva?
Ísť k lekárom s tým, čo počkalo? 
Ísť do kaderníctva? 

Nemám žiadne konkrétne plány. Načo aj? Viem, že keď tá chvíľa príde, pôjde to úplne samo a prirodzene.
Prejdem sa po známych mestách a budem spomínať, aký obchod bol v tých teraz prázdnych priestoroch. Lebo už teraz ich vidím dosť aj v jednom mestečku. S obavou pôjdem okolo svojich obľúbených reštaurácií pozrieť, či prežili.   
Pôjdem na výlet do Čiech a na Moravu, ani sa mi nebude chcieť veriť, že som tam opäť po dlhom čase. Budem mať pocit podobný tomu zo začiatku r. 1990, keď som prešla hranice do Hainburgu. 
A možno ani nie. Možno sa mi podarí to, čo sa mi podarilo už párkrát v živote. Vytesním celé toto obdobie z pamäti niekam do kúta a dám tomu ohrádku. Dvierka ohrádky si otvorím len vtedy, keď sa mi bude chcieť, nebude si to slobodne špacírovať po mojej mysli a zaberať priestor tomu, čo mi je milšie. 

Budeme si vážiť všetko to, čo sme si vážiť už prestali, lebo to jednoducho bolo tak samozrejmé, že načo aj? 

Staneme sa pokornejšími a úctivejšími voči životu? Prekopeme svoju hierarchiu životných hodnôt?
Nerozmýšľam tak ďaleko. A hlavne nie za všetkých. Čo má prísť, to príde. Život ide ďalej tak či onak.

Najviac sa teším na to, že sa opäť začnem viac smiať:-) Deň bez smiechu sa mi akosi neráta.
Príležitostí bude dosť. K radosti a veselosti stačí už len to, že sa stretneme a porozprávame naživo a bez rúšok. S rodinkou, s priateľmi, známymi ...

Milí slamožrúti, bude Slezyna III. ! Termín ešte nevieme, ale vieme to hlavné: že určite bude!:-)

Zatiaľ si aspoň máličko pospomínam na pár letných dní v Tatrách:         
  


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Tretia vlna je na obzore. Testy, trasovanie aj karanténa sú však stále nejasné

Hranice zostávajú dokorán aj po odhalení delta mutácie na Slovensku.

Dobré ráno

Dobré ráno: Planéta trpí horúčkou, pacient môže umrieť

Čo sa deje s klímou a planétou.


Už ste čítali?